Balatonkenese - Miór - Komárno

Balatonkenese - Szekesfehervar - Zámoly - Csákberény – Mór – Pusztaván – Dad – Szák - Komárom

distance 155.57 km, time 08:21:19, maximum speed 44.9 km/hod, average speed 18.6 km/hod

Vstávam o 06:20 s predstavou, že si ráno zaplávam. No keď vidím tie zdesené pohľady asi 12tich ranných rybárov, vzdávam sa práva zaplávať si. Po klasických hamburger based raňajkách plánujem trasu, kadiaľ s Valérom pôjdeme. Určujem trasu Balatonfökajár – Füle – Polgárdi – Szabadbattyán – Szekesféhervár – Söréd – Bakonysárkány – Komárom. Balíme všetky veci, kontrolujeme bicykle a o 10:22 vyrážame. Už ani nepíšem, aký bol plán. No pravdou je, že Valér bol opäť prvý. A to mi pomáhal baliť stan.

40.00 km – 12:40 hod vchádzame do Szekesféherváru. Tempo máme ohromné, za 2 hodiny sme prešli 40km.

45.56 km – 13:13 hod centrum mesta, obedujeme v pizzerii Isobella a dávame si dezert od Algidy. Odchádzame o 14:30 pričom Valér si na cestu dáva banánový zmrzlinový pohár a ja ďalšie pivo.

69.91 km – 16:40 hod Csákberény. Sem sa dostávame úplnou náhodou, sme na obchádzke. Problém bola cesta prvej triedy 81 medzi Szekesféhervárom a Komáromom. Je na ňu zákaz vstupu motocyklom, bicyklom a traktorom. Obchádzame túto cestu cez dedinu Zámoly, pričom do Csákberény prichádzame dolomitickým krasovým Národným parkom – pohorím Vértes. Sľubujeme si, že nech sa deje čokoľvek, dnes do Komárna prídeme, hoc budeme bicykle tlačiť a u svokrovcov si dáme chladené pivko. Nech sa proste deje čokoľvek. Od Szekesféherváru cesta stúpala, tiahlymi prevýšeniami o ani nie 10m na 3 kilometroch. V Csákberény oddychujeme na miestnej MHD zastávke. Valér už spí, mňa to hodne silno chytá tiež, doslova mi padá pero. Nikdy som nevedel, aký ukľudňujúci je zvuk lístia vo vetre.

Z Csákberény pokračujeme (po 36tich minútach spánku oddýchnutý na možné maximum) do dediny Söréd. Problém s cestou 81 pokračuje, pretože zo Sörédu sa dá pripojiť jedine na túto cestu. Neostáva nám nič iné, ako nájsť cestu poľnú. Pomocou PDA zisťujeme, že zo Sörédu pokračuje stará cesta rovnobežne s 81tkou, no má len cca 4 km. Po nemecky prednesenej rade v motoreste „Sandokan“ odbočujeme na poľnú cestu, vedúcu do viníc. Vinicami (mňam, dozreté zelené hrozno) pokračujme až do mesta Mór (krátka prestávka v potravinách, kde nakupujeme vodu) a pokračujeme smerom na Pusztaván.

V Pusztaváne odbáčame na cestu, „skratku“ do Dadu. Po 40tich minútach ťahania do mierneho stúpania a v 2/3 cesty sa v strede lesa dostávame k obrovskej zelenej bráne. Chytá ma záchvat počas ktorého reálne uvažujem nad rôznymi spôsobmi, ako zničiť danú bránu bicyklom. Ostáva nám tak 1,5 hodiny svetla a cca 35 km do Komárna. Neostáva iné racionálne riešenie ako vrátiť sa do Pusztavánu, kde pokračujeme ďalej smerom na Bokod. Pri jednej z prestávok skonzumujem Valérovi takmer celú čokoládu.

Pri dedine Dad sa už takmer zatmieva, zapíname svetlá, blikačky a nasadzujem si reflexnú vestu. Dochádza mi batéria v PDA, čo však už nie je problém, nakoľko cestu poznáme.

Do Szákszendu prichádzame v tme, no cesta konečne začína klesať a tak dedinou prechádzame rýchlosťou takmer 40 km/hod. Proklamovaný 11km dlhý úsek medzi dedinou Szákszend a prípojkou na štátnu cestu č.13 má nakoniec kilometrov 17. Je úž takmer úplná tma.

Po príchode na prípojku cestu č.13 vidíme, že do Komáromu ostáva 11km. 7km od Komáromu zastavujeme na čerpacej stanici a dávame si teplú bagetu s minerálkou.

O 22:30 prichádzame na hraničný prechod v Komárne, kde nám vyjavený colník kladie otázku „kam ste sa vybrali“.

23:15 Komárno, Pokojná 7 Pripíjame si na to, že sme to zvládli. Valérovi som omylom dal nealkoholické pivo ;) Pozeráme film „Demolition Man“ so Silvesterom Stallonem. No comment. „Taký ten sivý sprchovací šampón Adidas“ sa proste nenašiel.