Balatonkenese

The 2nd. relax day

Ráno sa pokúšam Valéra zobudiť pozdravom „vstávaj nagyom lófas“. Veľmi rýchlo si uvedomujem, že som v Maďarsku. Klasicky volíme hamburger raňajky. Valér vstáva no je úplne mimo – absencia čokolády. Urgentná. Czaba Czambor sa opäť chytá šance na obchod a ponúka Valérovi cca 5x roztopenú bielu čokoládu za 100 forintov. Chyba, biela nemôže byť čokoláda. Kupujem ja. Nebolo mi po nej zle, ale vyzerala naozaj všelijako. Czaba Czambor si nejako pomýlil platby a tvrdí mi, že som nezaplatil hamburger a pivo. Ako mu mám vysvetliť, že sa mýli ? Keď pozná 4 slovenské slová, 3 nemecké a 4 anglické ? Vopred to vzdávam, kašlem na neho, zaplatím. S Valérom berieme bicykle a ideme do mesta kúpiť čokoládu a náhradné duše na môj bicykel. V meste stretávame švajčiarsky pár na cestných bicykloch s plno karbónovou kostrou (asi tieto BMC), ktoré ani netušíme, koľko by (čo i len zhruba) mohli u nás stáť.

Po návrate sme sa šli regenerovať na slnko k vode, pričom Duško McGodľa na 3x prevára kávu na svojim záhradnom grile (blog píšem o 23:42 a stále sa mi z tej kávy nechce spať). Po obede Duško zisťuje, že je Duško bez duše. Tiež defekt. Podobného typu ako môj. No z plášťa trčali 3 tŕne. Odchádzame na obed do našej reštaurácie, pričom Valér si úž nedáva svoju obľúbenú maďarskú „pičnú“ (ovú) polievku. Pizza to istila. Počas obeda sa Duško s Valérom dohadujú na tom, akým spôsobom sa skloňuje slovo „píč“ (od slova Peach, samozrejme). Vznikajú rôzne návrhy „pííčná“, „pííčiacka“, „pííčová“, „piičiaková“, „pííčovská“ a pod. Po obede ideme kúpiť dušu tento raz na Duškov bicykel a potom sme sa vybrali hľadať bankomat. Po klasickej maďarskej navigácii (4 ľudia – 4 navigácie, každá iná.) Nakoniec bankomat nachádzame a Valér skúša, či mu nezadrží kartu. Nezadrží :) Cestou späť zisťujeme odchody vlakov.

Po opätovnom návrate do kempu ideme s Valérom po melón, ktorý neskôr buržoáznym spôsobom zjeme pred očami opaľujúcich sa hostí kempu. Umytie rúk v Balatóne nikto nekomentuje. Neviem ani ako, ale vystala potreba nájsť internet-café. Klasickou maďarskou navigáciou sa dozvedáme, kde by sa internet mohol nachádzať. Dozvedáme sa, že v pekárni. Duško ju zacítil cca 600 od nej. Pridáva tak, že keby sme sa s Broňou nepoponáhľali, asi ho už nenájdeme. Pekáreň je naozaj pekná, s vonkajším posedením a internetom, pričom má širokú ponuku. Vtedy dochádza Valérovi fakt, že ak nebudeme do 22:00 v kempe, nestihneme otvorenú bránu. Bolo 21:47. Nedochádza nám, že už teraz máme problém. Keďže Valér má jediný lampu na bicykli (ostatné sú v bezpečí stanov, asi aby sa nevypálili). Usudzujem, že Valérov film života je „Rýchlo a zbesilo“. Pomaly sa mi strácajú a ostávam v úplnej tme. Ponáhľam sa za bielym fľakom. Miestami idem v úplnej tme. K bráne prichádzame o 21:57. Neskoro, zamknuté. Brána má 2m na výšku. Valér chytá záchvat a v tme sa dožaduje zľavy na ubytovaní. So slovami „bicykel som cez bránu ešte neniesol“ Valér preskakuje plot, pričom si poraní ruku – „to je nič, len škrabanec“. Rozmýšľam, z ktorého filmu je táto, veta. Napadá ma ich hádam 10. Duško prehadzuje všetky bicykle a nestáva nám nič iné, len ich cez bránu preniesť. Pridávam sa k spoločnej žiadosti o zľavu s odvolaním sa na socialistické služby. Ako Valér správne usudzuje, z kempu sa dá po 22tej odísť. Dvoma spôsobmi. Vodou alebo bránou. Deň zakončujeme klasickým pivný posedením. Po vášnivých diskusiách o ďalšom pláne sme sa dohodli, že Broňa s Duškom ostávajú v kempe, citujem „pôjdeme do nejakých kúpeľov“ a ja s Valérom pôjdeme na bicykloch domov cez Székesfehérvár. Toto slovo sa Duško márne pokúša povedať minimálne tak 12x. 2 úspešné pokusy sa mu však nedajú odoprieť. Dušan a Broňa prídu v piatok za nami do Komárna vlakom. A „Taký ten sivý sprchovací šampón Adidas“ sa stále nenašiel.