Mini Balaton Ring

Balatonkenese - Balatonliga – Siofog - Zamárdi – Tihány - Balatonfüred – Balatonalmádi - Balatonfüzfö - Balatonkenese

distance 88.60 km, maximum speed 43.45 km/hod, time 05:09:29, average speed 16.19 km/hod

Ráno o 6:45 sa snažím zobudiť celú partiu, no zbytočne. Dohodli sme sa totiž na 7:00 a teda sa nedajú ani boha zobudiť skôr. Je pekné sledovať, ako sa 3ja dospelí tvária, že tvrdo spia ;) Idem vykonať rannú maintainance, ako vždy už 20 rokov. Keď sa vraciam, stretávam Duška, ktorý sa po kempe moce ako Zombie. Vstáva opuchnutá Broňa, znamená to, že bude pršať. Raňajkujeme hamburgery Mr.Čámbora Burgera - Extra a Dupla hamburger. Balíme nevyhnutné minimum (pre istotu si pribaľujeme aj spacák) a o 10:13 vyrážame (plánovaný odchod 09:00, klasika).

Chceli sme si cestu skrátiť a tak pomocou PDA volím trasu. Čo však v mapách samozrejme nebolo uvedené, na ceste vyrástla brána ;) Pravda, domorodci sa nás snažili vehementne upozorniť, no nepochopili sme sa. Predpokladali sme, že nás posielajú späť na cyklotrasu. Ukázalo sa, že mávanie rúk znamenalo bránu. Tak sa kúsok vraciame späť. Nedarí sa nám teda vyhnúť jednému dosť strmému kopcu, o ktorom nám Valér hovoril a na ktorom sa neskôr odohrali vrchárske preteky medzi Duškom a Valérom. Duško vyhráva spôsobom, akoby Valér mal detský bicyklík. Hore mám s Valérom „mapový konflikt“, pri ktorom ide o to, že Valér ako vždy upaľuje vopred a ja za ním revem „Musíííím pozrieeeeť mapúúúú“ načo Valér odpovedá „Taďiaľtóoooooo“. Pritom šlo o to, že sme sa včera dohodli, že musím kúpiť mapu (čiže „pozrieť“) a Valér samozrejme opäť „počúval“ ;)

Cesta po magistrálne je na trase Balatonkenese – Balatonkarattya – Balatonliga nádherne panoramatická, nakoľko cyklotrasa v Balatonkenese stúpa (kopec vrchárskych pretekov) vďaka pieskovcovej vyvýšenine, v týchto miestach lemujúcej pobrežie Balatónu. Pred mestečkom Balatonvilágos cyklotrasa opäť klesá na úroveň pobrežia. V Balatonvilágos sa s Broňou pokúšame spomenúť si na PIN k našim kreditným kartám, neúspešne. Navyše, ako zisťujem v obchode, bankomat je prázdny. V meste Siofóg kupujem mapu celého Maďarska a konečne meníme v zmenárni ďalšie peniaze.

43.03km 13:31 hod prichádzame do mesta Zamárdi, kde sa rozhodujeme dať si konečne niečo na obed. Zisťujem, že Maďari naozaj nevedia variť Halászle. Čašník mi umožňuje dobiť PDA. Cestou z obeda potrebujeme zistiť, koľko stojí kompa a tak vchádzam do informačnej kancelárie po informácie. Prekvapuje ma staršia asi 60 ročná pani, hovoriaca anglicky, schopná poskytnúť akékoľvek informácie. Dostávam ceny a odchody kompy, odchody a ceny vlakov z Balatonkenese do Komárna a želanie pekného prežitia pobytu v Maďarsku.

Prichádzame ku kompe a pri otázke, koľko to celé stojí, dostávame odpoveď „andere kasse“. Tak sa teda vyberáme k „andere kasse“. Ideme, ideme, ideme až sa ocitáme na kompe, ktorú za nami hneď zatvárajú. Kompa vyráža do 3 minút. Trošku nervózne cítiac problém oznamujem po anlicko-nemecky chlapíkovi, že nemáme lístky a že si ich potrebujeme kúpiť. No ten našťastie len pokrčí plecom, a odchádza. Tak máme prevoz kompov zdarma. Počas plavby sa dosť mení počasie, silne sa zatiahlo a začína to vyzerať na dosť silnú búrku. Na kompe zisťujem, že som dostal defekt na prednom kolese. Počas plavby sa v nás prebudili city a s Valérom parodujeme film Titanic, pričom Valér nechce byť Kate Winslet, ale DiCaprio. Po cca 15tich minútach opúšťame kompu a vyzerá to, že okrem defektu budeme riešiť aj hľadanie prístrešku pred dažďom. Nachádzame krčmu, pričom majiteľ neprejavuje moc nadšenia. Tak si objednávame pivo, nech je ovca celá a vlk sýty. Za chvíľu bol defekt opravený (vďaka Valérovi a Duškovi). Napriek tomu, že to vyzeralo na rýchlu búrku, ešte stále nezačalo pršať.

Rozhodneme sa teda za silného vetra pokračovať a čo najrýchlejšie sa dostať mesta Balatonfüred, aby sa bolo kam schovať, ak začne naozaj pršať. V silnom nárazovom vetre (miestami máme problém ísť čo i len 10 km/hod) prichádzame východným pobrežím (cesta defacto 2m od brehu lemuje polostrov) k mestu Tihány. Po fotografovaní pokračujeme v rýchlom tempe (average speed 22km/hod) ďalej, pričom sem tam na nás padne kvapka. Doslova utekáme pred búrkou. Polostrov opúšťame ani nie za 33 minút. Na pár minút sa zastavujeme. Problém s malou potrebou je ten, že stojíme takmer na zastávke autobusu, pričom pri výkone si hľadím s osádkou do očí ;) Ešteže ma nepoznajú. Bez ďalších zastávok rýchlym tempom pokračujeme ďalej až do mesta Balatonalmádi, kde sa dopúšťame „dvojitej chyby“. A) odbáčame na zlú cyklotrasu B) po odbočení sme aj tak nešli správne, čo našťastie veľmi rýchlo zisťujeme. Našťastie smer, ktorým sme sa vybrali je smer správnej trasy a tak po 5tich minútach pokračujeme až do mesta Balatonfüzfö. Nakupujeme večeru a za 20 minút prichádzame (okolo Romantic camping) do nášho kempu v Balatonkenese.

Pri večeri nachádzame malý gumený krúžok z náhradnej pneumatiky. Definujeme ju ako tzv. „dráždiacu gumičku“, čo Valér nechápe ani po spresnení definície na „žaluďová gumička“. Tak sme to nechali tak ;) Večer nás dobehla búrka a tak na večeru utekáme k Duškovi do stanu. Počas večere v uzavretom stane Valér náhle dostáva nutkanie vykonať odplynenie tráviacej sústavy. Nepodceňuje nutkanie a tak v priebehu sekundy je sústava opäť priechodná. Na našu otázku, ži či sa len predsa len nedalo počkať, prípadne ho vykonať mimo stanu dostávame klasickú Valérovskú odpoveď „A čo som mal robiť, no?“. Sľubujem pomstu, ktorú dodržím večer v stane ;) V noci poriadne leje. „Taký ten sivý sprchovací šampón Adidas“ sa stále nenašiel.