Balatonkenese

The 1st. relax day

Ráno vstávam o 7:30 a idem sa kúpať. Moje prvé ranné kúpanie v Balatone. Všetko super špica, len to nepomohlo na hlavu boliacu od piva ;( tak mi treba. Keď som vychádzal z vody, podrobnejšie som si pozrel sieťku, ktorú tam mal mladý chalanisko, rybár. Bol v nej had, vodný had. Všetky ryby boli pohryzené. Vyzeralo to tak, že do tej sieťky za nimi vošiel. Mala totiž dieru. Išiel som to povedať Valérovi a ostaným. Neverili a uverili. Do vody sa už nešlo. Na raňajky si dávame hnusný hotdog, osobne som ho ani nedojedol. Valér odchádza po raňajkách bicyklovať a Broňa s Duškom ostávajú v bufete na pivku. Ja odchádzam radšej spať (počas môjho spánku sa dohodlo, že ostávame kempovať tu a na cyklotúry budeme chodiť naľahko). Broni praskla plavková podprsenka a to je priestor pre Duška MacGodľu, ktorý sa ochotne ponúkol daný problém vyriešiť. Issue opravil dentálnou niťou ;) Broňa behá po kempingu v spodnom prádle, pretože zubná niť vydržala, no sponka nie ;) Zatiaľ nám „Cica Mica“ (neskôr zisťujeme, že je to prezývka Czámborovej priateľky – tak ju rozšafne oslovoval) oznámila top správu dňa – doviezli vodné melóny. To už som vstal, Valér je stále na bicykli preč. Dorážame vodný melón a s pupkami „na Satinského“ sa odchádzame kúpať a opaľovať. Medik výpravy MUDr. Godľa rozdáva B-komplex a Betakarotén a tak počas procesu získavania bronzu zaspávame na slnku.

Chystáme sa na obed a práve sa vracia Valér. Odchádzame do Balatonkenese nájsť nejakú reštauráciu, v ktorej by sme si mohli aspoň raz za deň dať teplé jedlo. Zisťujeme, že v stave keď je Duško hladný, je nevyhnutne nutné objaviť akýkoľvek zdroj teplej stravy. Na prvý krát sa nám to práve nedarí, a tak Duško pi.... z plného hrdla takmer v strede rekreačnej oblasti vykrikujúc heslá prirovnávajúce aktuálne služby k službám z vrcholu éry socialistickej stravnej starostlivosti slovami ako „do pi.. aj s ... však je vrchol sezóny“. Našťastie nachádzame zdroj teplej stravy a tak je škandál zažehnaný. Valér si objednáva „pičnú polievku“, špecialita, ktorú si naozaj „vychutnal“. Peach soup – to je polievka pre Valéra ako stvorená. Počas obeda hrajú disco verziu Jeana M. Jarreho, z čoho naozaj s Duškom gúľame očami ;( Spomenieme si na nášho kamaráta Jána Ďurána a túto spomienku si uctíme zasadením špáratiek do úst ala Yohn ;) Valér nakupuje nafukovačku (a to ju pred cca 15 min ešte vlastne ani nechcel) – a to k tomu tak nefér, že necháva slečnu A mu všetko poukazovať, pričom samotný nákup realizuje konkurencie – slečny B, cca 1m vedľa. Ja si kupujem pirátsku šatku, ktorej účelom je zabrániť úpalu.

Po návrate pokračujeme v kúpaní, pričom sa Valér snaží čerstvo kúpenú čínsku nafukovačku nafúknuť čínskou žabkou. Zhodujeme sa v názore, že Číňania vedia, ako majú veci vyzerať, ale nie ako majú fungovať. Po 10tich minútach to Valér vzdáva spoliehajúc sa na výkon svojich pľúc. Je raritou sledovať, ako snehovo bledý chlapec bledne ešte viacej, pričom mu očervenávajú kraje uší a časť čela s pridruženým zažilkovaním očí. Počas kúpania Valér skoro dostáva svoj nový projektový nick - Borat. Tak totiž vyzerá počas vajčenia sa na jeho novej, hnusne kúpenej nafukovačke.

Po kúpaní odchádzame do bufetu (kam inam) pozerať TV v Maďarčine. Je to vskutku zážitok, no film napriek jazykovej bariére úspešne pozeráme takmer do konca. Osobne som zaspal priamo v stoličke cca 20 min pred koncom (odhad, film sa totiž nie a nie skončiť). Popri TV programe popíjame pivko (tentoraz nealkoholické). Demokraticky určujem, že túto noc Valér spí vonka. Sme zvedavý, pokiaľ ho zožerú komáre ;) Pred spaním plánujeme presnú trasu zajtrajšej cyklotúry, ktorú volajú Mini Balaton ring. A stratil sa „taký ten sivý sprchovací šampón Adidas“.