Csoszpuszta - Balatonkenese

Csoszpuszta - Balatonkenese

Csőszpuszta - Várpalota – Pétfürdo – Berhida – Vilonya – Balatonfüzfö - Balatonkenese

distance 46.33 km, time 02:37:30, average speed 14.3 km/hod, maximum speed 45.1 km/hod

Csőszpuszta žiadne raňajky, okrem Duškovej kávy, ktorú varil na plynovom variči uprostred zožatého suchého poľa. Balíme stany a brašne pričom nás hodne obžierajú muchy. O 9:30 vyrážame.

11km - 10:20 hod prichádzame do mesta Várpalota, kde po hladných dvojiciach nakupujeme v Hypertescu. Ani som nevedel, ako dobre chutia Tesco výrobky ;) V Tescu je klíma, tak reálne uvažujem, či tam neostanem na brigádu. Vonkajšia teplota je totiž okolo 36oC. Kúpil som podrobnú mapu Balatónu a Valéra som poprosil, nech mi nastaví na cyklocomputery hodinky. Nastavil mi ich tak, že od tohto momentu mi tachometer neukazuje km/hod ale M/hod ;)

17.55 km - 12:16 hod Pétfürdo, AGIP čerpacia stanica. V snahe prestaviť tachometer som vymazal všetky denné údaje. M/hod ostávajú ;) Sme veľmi vyčerpaní, lebo je veľmi horúco a fúka veľmi silný vietor. Valér sa zavrel na jedinom (spoločnom) záchode na tak dlho, že sa Duško (vo fronte ako druhý) rozhodol ho ísť trošíčka posúriť. Posúril ho tak, že Valérovi zastavil výkon záchodovej operácie v sede na ďalších 10 minút. Konečne ho vystriedal Dušan, po ktorom som konečne mal prísť na rad ja. Predavač mi pred nosom zamkol dvere. Zvažoval som, že si zasadnem pred dvere, no našťastie nutkanie záchodovej operácie nebolo tak silné, žeby som tento plán uskutočnil. O 5 minút bolo opäť odomknuté a tak som vošiel doplniť si vodu. Na otázku „kde je prosím voda“ som dostal ukazovákom pravej ruky odpoveď skrývajúcej v sebe chladiaci automat na minerálky. Kupujem teda jednu chladenú minerálnu vodu (ktorá neskôr v teple stratila teplotu za cca 2 minúty) a idem za svojím cieľom, ktorý už chalani dosiahli.

25.82 km – 13:41 hod stojíme pri prvom strome, ktorý mal aspoň nejaký tieň. Vietor je tak silný, že musíme ťahať aj smerom z kopca, aby sme boli vôbec schopný sa pohnúť. Smola na ceste sa topí, pričom sa nám lepia kolesá.

29.56 km – 14:20 hod stojíme v dedine Vilonya, kde reálne zastal čas v rokoch 70tych. Valér opäť pospáva, čo mu nesmierne závidím. Ja osobne neriskujem kávu, boh vie, čoby to narobilo ;) Broňa to riskla. Podarilo sa, nebol prúser. Valér sa prebúdza a dáva si zmrzlinu s Nestle čajom. Všetci čakáme, čo to s ním urobí.

32.38 km Királyszentistván, na jedinej ceste, ktorú máme, práve prebieha miestna súťaž v Rally. Jediná možnosť je vrátiť sa a obchádzať preteky cez dedinu Litér, čoby v praxi znamenalo obchádzku 25 km dlhú. Ukazuje sa, že máme naozaj viacej šťastia ako rozumu, pretože auto, ktoré sme práve videli, je to posledné. Organizátori odtiahli pásku a cesta bola prechodná. Nakoniec, keby nie, pozreli by sme preteky.

46.33km 16:51 hod vchádzame do mestečka Balatonfüzfö a po dlhšom hľadaní akéhokoľvek kempu na pobreží sa dostávame na Balatónsku cyklomagistrálu (cyklotrasa okolo celého Balatónu – Balatoni körút) a pokračujeme smerom na juh po severovýchodnom pobreží (stretávame mladú maďarskú dvojicu na bicykli, ktorá taktiež hľadá akýkoľvek kemping. Bohužiaľ, vedomosťami sme na tom rovnako) až sa nakoniec dostávame do mesta Balatonkenese, kde sa ubytovávame v Honvéd kemping na Kikoto utca 138. Ako všade inde v celom Maďarsku, každý hovorí nemecky. Po angličtine ani stopy. Kemping typický z čias socializmu, 2 záchody na celý kemp, no aspoň sprchy sú čisté a v poriadku. Z proklamovanej reštaurácie sa nakoniec vykľul bufet s predmrazenou pizzou, hamburgermi a pivom. Neskôr sme zistili, že aj s internetom. Czaba Czambor (čítaj „čaba čámbor“) bol bufet máster a defacto všetko máster – od zmeny peňazí až po prístup k internetu. Od samej radosti z nájdeného kempingu, postavených stanov, únave po celom dni sa osprchovaní a umytí dohadujeme na tom, žeby to chcelo večeru. No, večeru. V rámci možností tohto kempingu, nakoľko okolie ešte nepoznáme. Tak načo sa zbytočne stratiť, že. Menu podniku tvorilo gofry, pizza, hamburger a hotdog. Vyhrala samozrejme pizza. Echt czipos, síce mrazená z Tesca (zrejme) , ale czipos. Potom nastal zlom, tmavé a svetlé maďarské pivo. Jedno k druhému + únava = lastovičky + stolný futbal, pri ktorom sme sa nepopísateľným spôsobom rehotali hádam na celý kemping. Valér keď videl ako hrám, dal ma radšej do útoku (v obrane slabota). Napriek tomu sme s Valérom vyhrali a vospolok sme dostali geniálny nápad - zahájiť nočné kúpanie. Neutopili sme sa ;)